Ako vyjadríš zvuky v angličtine? Onomatopoeia

Onomatopoie sú úžasným aspektom jazyka, ktorý dodáva našej komunikácii príchuť a citové zafarbenie. Ide o slová, ktoré napodobňujú alebo evokujú prirodzené zvuky spojené s predmetmi, zvieratami alebo činnosťami, ktoré predstavujú.

Ako ich využívame v angličtine?

Vďaka citoslovciam vieme vyjadriť svoje pocity, nálady, rôzne zvuky, ktoré chceme v konverzácii opísať.

Onomatopoické slová sú akoby rečové zrkadlá, ktoré odzrkadľujú zvuky okolo nás. Môžu zobrazovať širokú škálu zvukov, od zvukov zvierat až po mechanické zvuky.

Aké druhy zvukov poznáme?

Zvieracie zvuky

Napríklad: meow(mačka), woof (pes), moo (krava), quack (kačka)

Prírodné zvuky

Napríklad: splash (voda), buzz (hmyz), had (hiss)

Ľudské zvuky 

Napríklad: yawn (zívanie), sigh (povzdych)

Mechanické zvuky

Napríklad: click, whirr, bang, clang

Emotívne zvuky

Napríklad: grr (frustrácia), aww (sympatia)

Všimol/všimla si si, že to ako počujeme zvuky v slovenskom jazyku sa líši od toho ako vnímajú zvuky angličania?

Porovnajme si to:

V slovenčine štekot psa vyjadríme ako HAF- HAF a v angličtine ako WOOF-WOOF /wʊf/.

V slovenčine kikiríkanie vyjadríme ako KIKIRIKÍ a v angličtine ako COCK-A-DOODLE-DOO /ˌkɒk ə ˌduːdl ˈduː/.

V slovenčine zvuk mačiek vyjadríme ako MŇAU a v angličtine ako MEOW /miˈaʊ/.

V slovenčine zvuk prasiatka vyjadríme ako KVIK – KVIK a v angličtine ako OINK /ɔɪŋk/.

V slovenčine zvuk koňa vyjadríme ako Í -AAA a v angličtine ako NEIGH /neɪ/.

V slovenčine prekvapenie vyjadríme ako FÍHA v angličtine ako WOW /waʊ/.

V slovenčine buchnutie vyjadríme ako BUCH, TRESK a v angličtine ako BANG /bæŋ/.

V slovenčine cinknutie vyjadríme ako CINK v angličtine ako PING /pɪŋ/.

V slovenčine pípnutie vyjadríme ako PÍP v angličtine ako BEEP /biːp/.

Zaujímavé, však?