Interview at Google

English:

So, guys, I just had this intriguing interview experience at Google the other day, and I have to share it with you. 

The interview started off with the usual pleasantries, and then we delved into my background, my academic qualifications, and my experience in the tech industry. The interviewer seemed genuinely interested in my career trajectory and the various projects I had worked on. I felt pretty confident at this point, but little did I know that I was in for a rollercoaster ride.

One of the first technical questions they asked me was to design an algorithm to find the shortest path between two points in a 2D grid. It wasn't a difficult problem per se, but I was caught off-guard when they asked me to optimize my initial solution. I tried explaining my thought process, but I could feel the beads of sweat forming on my forehead as I fumbled through my explanation.

Another question that threw me for a loop was when they asked about the differences between NoSQL and SQL databases and their respective use cases. I could tell you the general differences, but the moment they asked for specific examples of when to use each type of database, my mind went blank. I awkwardly tried to recall a project where I had used NoSQL, but all I could muster was a half-baked anecdote about a MongoDB implementation I did a couple of years ago.

However, the most memorable moment of the interview – and by memorable, I mean cringe-worthy – was when they asked me about the challenges I faced while working on a particular project. Instead of talking about the technical difficulties or the team dynamics, I inadvertently blurted out a story about how I had accidentally spilled coffee on my laptop, causing it to crash right before an important presentation. The room was silent for a moment before the interviewer chuckled and said, "Well, that's certainly a unique challenge."

Despite my occasional lapses into stupidity, the interview wasn't all doom and gloom. There were moments when I managed to impress them with my knowledge of various programming languages and my ability to explain complex concepts in simple terms. The interviewer even complimented me on my creativity when I presented an unorthodox approach to solving a problem.

All in all, the Google interview was an enlightening experience. It forced me to think on my feet and demonstrated the importance of being well-prepared for the unexpected. I may have stumbled through some of the questions, but I also learned a lot about my strengths and weaknesses. And who knows? Maybe my candidness and the occasional stupid answer made me stand out from the crowd – in a good way, I hope. So, now it's just a matter of waiting to see if they'll invite me back for the next round. Fingers crossed!

Slovensky:

Takže, ľudia, nedávno som zažil zaujímavý pohovor v spoločnosti Google a musím sa s vami oň podeliť.

Pohovor sa začal obvyklými zdvorilostnými rečami a potom sme sa venovali mojej minulosti, akademickej kvalifikácii a skúsenostiam v technologickom priemysle. Zdalo sa, že vedúci pohovoru sa úprimne zaujíma o moju kariérnu dráhu a rôzne projekty, na ktorých som pracoval. V tejto chvíli som sa cítil celkom sebaisto, ale netušil som, že ma čaká jazda na horskej dráhe.

Jednou z prvých technických otázok, ktoré mi položili, bolo navrhnúť algoritmus na nájdenie najkratšej cesty medzi dvoma bodmi v 2D sieti. Sám o sebe to nebol ťažký problém, ale zaskočilo ma, keď ma požiadali, aby som optimalizoval svoje počiatočné riešenie. Pokúsil som sa vysvetliť svoj myšlienkový postup, ale cítil som, ako sa mi na čele tvoria kropaje potu, keď som sa pri vysvetľovaní trápil.

Ďalšia otázka, ktorá ma vyviedla z miery, bola, keď sa pýtali na rozdiely medzi databázami NoSQL a SQL a na prípady ich použitia. Vedel by som povedať všeobecné rozdiely, ale v momente, keď sa ma opýtali na konkrétne príklady použitia jednotlivých typov databáz, som dostal okno. Nešikovne som sa pokúsil spomenúť si na projekt, v ktorom som použil NoSQL, ale jediné, čo som dokázal, bola polozabudnutá anekdota o implementácii MongoDB, ktorú som robil pred niekoľkými rokmi.

Najpamätnejším momentom pohovoru - a tým pamätným myslím krkolomným - však bolo, keď sa ma pýtali na výzvy, ktorým som čelil pri práci na konkrétnom projekte. Namiesto toho, aby som hovoril o technických ťažkostiach alebo tímovej dynamike, som nechtiac vyrukoval s príbehom o tom, ako som si omylom vylial kávu na notebook a spôsobil jeho poruchu tesne pred dôležitou prezentáciou. V miestnosti bolo chvíľu ticho, kým sa vedúci pohovoru nezasmial a nepovedal: "No, to je určite jedinečná výzva."

Napriek tomu, že som sa občas prepadol do hlúposti, pohovor nebol len o záhube. Boli chvíle, keď sa mi podarilo zapôsobiť na nich svojimi znalosťami rôznych programovacích jazykov a schopnosťou vysvetliť zložité pojmy jednoduchými slovami. Vedúci pohovoru ma dokonca pochválil za moju kreativitu, keď som predstavil neortodoxný prístup k riešeniu problému.

Celkovo bol pohovor v spoločnosti Google poučnou skúsenosťou. Prinútil ma rýchlo myslieť a ukázal, aké dôležité je byť dobre pripravený na neočakávané situácie. Pri niektorých otázkach som síce zakopol, ale zároveň som sa dozvedel veľa o svojich silných a slabých stránkach. A kto vie? Možno som vďaka svojej úprimnosti a občasným hlúpym odpovediam vyčnieval z davu - dúfam, že v dobrom slova zmysle. Takže teraz už len čakám, či ma pozvú do ďalšieho kola. Držte mi palce!